passed by the office after lunch to submit some forms and was able to chitchat with my boss. been busy reviewing for my web apps c# exam these past few weeks which explains my photo-blogging.
moi: matutuwa ka ba pag nagexam ako?
xxx: hmm.. oo naman, pero wag na c# or .net kasi puros ganon na lng kayo.
moi: *pilit smile* eh ano naman kukunin ko? wla ka nman kasi nababanggit kung anong gusto mo kunin ko.
xxx: ibang technology cguro, baka webparts or something like that. bakit nagre-review ka na ba?
moi: mejo
xxx: o baka naman ung project ah
moi: opo nde ko po priority un.. natanong ko lng kasi.
xxx: ok, basta tapusin mo na lng ung project para masaya na tyong lahat.
moi: *pilit smile* oo nga.. alis na po ko.
xxx: ok, bye. tnx ha!
tumawag nga ko agad kay garry, kwento ko ung nangyari. sabi nya wag na daw nga ako magexam muna kung nde ko naman mare-reimburse. mejo disappointed ako sa advice nya. i was hoping he'd support me and say to me: "beh, kung gusto mo tlga magexam, ok lng."
i don't care about the money, gusto ko magexam! i was hoping kasi to prove something to myself and to my peers. naaawa ko sa sarili ko, i feel so dispensable :(
wag mo na basahin, rant lng to about work. need to let it out kasi :(